Duel Gašpara a Kolíkovej: Je tu atmosféra, ako keby sme chceli vypustiť do ulíc tisíce pedofilov, tvrdí Gašpar. Napľuli ste znásilneným ženám do očí, reaguje Kolíková

Spochybňovanie Ústavného súdu, hádka o znásilneniach, aj osobné útoky. Na jednej veci sa však Tibor Gašpar s Máriou Kolíkovou zhodli.
"Za konaním prezidentky vidím skrytú dohodu s Ústavným súdom," tvrdí Gašpar.
"Koalícia nechce umožniť súdu zachrániť spravodlivosť," reaguje Kolíková.
Tibor Gašpar v diskusii tiež povedal:
je za to, aby sa pri znásilneniach neposudzovalo len to, či sa žena fyzicky bránila, ale aj či nesúhlasila (doplnenie definície trestného činu znásilnenia o nielen vynútený, ale aj nesúhlasný čin)
mali byť disciplinárne konania voči sudcom
koalícia má právo obštruovať v súvislosti s Ústavným súdom, pretože prezidentka zákon nevetovala, hoci s ním nesúhlasí
nevie s istotou povedať, že Ústavný súd rozhodne v prípade novely spravodlivo
jeho syn Pavol je ďaleko viac kvalifikovaný a nestranný na pozíciu šéfa SIS ako doterajší riaditelia 
Mária Kolíková v diskusii tiež povedala:
nie je v demokracii v poriadku, že koalícia chce z rozhodovania vylúčiť Ústavný súd
prečo ženy nenahlasujú znásilnenie a ako im chcela pomôcť, keď bola ministerkou
ako vládne zmeny v trestnom procese sťažia potrestanie kriminálnikov
prečo zmeny v Trestnom zákone a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry ohrozuje čerpanie eurofondov
že sa neobáva prípadných vyšetrovaní a stíhaní proti jej osobe, ktoré podľa nej naznačujú Gašparovci
má vážne pochybnosti, že Pavol Gašpar by v pozícii šéfa SIS dodržiaval zákon
#pocuvajtepravdu
 

Pellegrini musel čeliť útokom Danka, teraz si po jeho havárii vychutnáva sladkú odvetu

Zmeny, ktoré zrejme nahrávajú kriminálnikom, či zastanie sa Ruska a Severnej Kórei. Vraciame sa 30 rokov dozadu? 
Hoci sa zastrájal, že zrazí pravdepodobnú ambíciu Petra Pellegriniho stať sa prezidentom, tým, že sám zabojuje o toto kreslo, Andrej Danko zrazil iba semafor. Dopravná nehoda, po ktorej z miesta činu ušiel, teraz okrem otázok o jej priebehu, a najmä udalostí po nej, dáva šéfovi parlamentu a Hlasu príležitosť vychutnať si sladkú pomstu za slovné útoky Danka na jeho adresu. Tie prišli začiatkom týždňa po tom, čo Pellegrini de facto nepriamo potvrdil, že sa chystá kandidovať na najvyššiu ústavnú funkciu v štáte.
V parlamente zatiaľ pokračuje snaha koalície presadiť zmeny v trestnom zákone a zrušenie špeciálnej prokuratúry, respektíve pokračuje obštrukcia opozície, ktorá sa snaží získať čo najviac času na protesty z vonku aj zvnútra krajiny. Aj tie, po novoročnej sviatočnej prestávke, pokračujú a ukazuje sa, že naberajú na sile. Zastaví to však koaličný valec, ktorí začína čoraz viac pripomínať éru Vladimíra Mečiara? 
Vypočujte si komentovaný prehľad politicko-spoločenských udalostí týždňa Počúvajte Pravdu s Andrejom Matišákom a Mariánom Repom.
#pocuvajtepravdu

Pellegrini je favoritom prezidentských volieb. Taktizovanie ohľadom kandidatúry mu však môže uškodiť, tvrdí politológ

Prezidentské voľby budú 23. marca a prípadné druhé kolo 6. apríla, vyhlásil v role šéfa parlamentu, zatiaľ oficiálne nepotvrdený, ale preferenčne najsilnejší kandidát Peter Pellegrini. Svoju kandidatúru chce oficiálne ohlásiť zhruba o dva týždne. Podľa neho to, že je predstaviteľ koalície s výkonnou funkciou mu v kampani škodiť nebude, skôr naopak. Pellegriniho podľa prieskumov najvážnejší protikandidát, Ivan Korčok, na rozdiel od šéfa parlamentu už oficiálne kampaňuje a vsádza práve na to, že bude vláde protiváhou. Prezident by primárne nemal byť ani jedným ani druhým, ani protiváhou ani spolupracovníkom, tvrdí politológ Tomáš Koziak.
Ako môže na voličov pôsobiť taktizovanie Petra Pellegriniho ohľadom oznámenia svojej kandidatúry?
Uškodí mu v súboji to, že by bol koaličným kandidátom?
Ako môže zamiešať karty prípadná kandidatúra Andreja Danka
Má šancu prekvapiť ešte niekto tretí?
Vypočujte si v podcaste denníka Pravda s politológom Tomášom Koziakom.
#pocuvajtepravdu

Aký bol rok 2023 v politike? Precedens s Ódorom, nový líder opozície a návrat Fica, hodnotia komentátori Pravdy

„Kto chce sabotovať čo a koho? Opozícia pomoc vlády ľuďom, alebo vláda právny štát?“ pýta sa Marián Repa v súvislosti s kritikou premiéra Fica ohľadom diania počas schvaľovania rozpočtu v parlamente. Dávať trafiky straníckym kamarátom výmenou za dlhoročných odborníkov v takom rozsahu ako to robí minister Tomáš Taraba za SNS nemá obdoby,“ komentuje ďalšie udalosti týždňa Repa. „Nie som si istý, či je motiváciu iba zamestnať straníkov, ale nie sú za tým aj biznisové záujmy,“ dopĺňa zahranično-politický redaktor Andrej Matišák. „To, že novým šéfom štátnej banky sa stal kvôli korupcii stíhaný bývalý smerácky štátny tajomník Radko Kuruc, to by nevymysleli ani v absurdnom románe,“ hovorí komentátor Repa.
Na konci posledného pracovného týždňa pred vianočnými sviatkami tragickosťou a nezmyselnosťou, žiaľ, prebil všetky domáce udalosti útok na Karlovej univerzite v Prahe. V parlamente v Bratislave zatiaľ poslanci schválili rozpočet, po predčasnom ukončení diskusie zo strany šéfa národnej rady Petra Pellegriniho a koaličných poslancov, voči čomu sa chce opozícia ešte brániť. Voči krokom štvrtej Ficovej vlády naďalej tiež pokračovali protesty na uliciach slovenských miest. Na a na ministerstvách a ich podriadených organizáciách zatiaľ pokračujú čistky a výmeny odborníkov za straníkov bez odbornosti čím ohrozujú až bezpečnosť ľudí a štátu. V každom prípade, zdá sa, že už aj politici si na sviatky dávajú voľno a to je čas na bilanciu končiaceho roka. Aký bol podľa komentátorov Pravdy?
#pocuvajtepravdu

Hádka kvôli vianočným kaprom: Minister Takáč chce zachovať sedliacky rozum, ochranár Smrek kritizuje stredoveké metódy

„Prečo klamete?“ obviňovali sa vzájomne minister s ochranárom. Okrem kaprov došlo aj na Sorosa.
V podcaste denníka Pravda sa v ostrej diskusii o predaji živých kaprov stretli minister pôdohospodárstva Richard Takáč, zástupca rybárov Bohuš Cintula a ochranár z OZ Humánny pokrok Martin Smrek. 
Živú rybu si pred obchodnými centrami tento rok k vianočnému stolu nekúpite. Obchodníci sa rozhodli pre humánny prístup a tento rok už neprenajímajú svoje priestory predajcom živých kaprov. To sa nepáči ministrovi pôdohospodárstva Richardovi Takáčovi zo Smeru, ktorý hovorí o zachovaní dlhoročnej tradície a podpore slovenských chovateľov rýb. Krok obchodníkov však naopak schvaľujú ochranári z občianskeho združenia Humánny pokrok, ktorý sú za úplný zákaz predaja živých kaprov, tak ako k nemu pristúpilo napríklad susedné Poľsko. Upozorňujú, že ide o zbytočne kruté týranie zvierat, ktoré v konečnom dôsledku nepomáha ani našim rybárom a chovateľom, iba ich neefektívne konzervuje v stredovekých metódach, ktoré sú vo vyspelom svete už prežitkom a uvedomujú si to aj zákazníci, ktorí majú o živé ryby čoraz menší záujem.
#pocuvajtepravdu

Školstvo je našou národnou tragédiou a nezlepšia ho iba peniaze či lepší učitelia. Čo nám chýba, aby sme ho posunuli dopredu?

Dezinformáciám, respektíve klamstvám a hoaxom verí viac ako polovica Slovákov. Nedávne výsledky PISA testovania u 15 ročných žiakov ukázali, že s novou generáciou to zrejme  nebude lepšie. Viac ako tretina z nich má totiž problém čítať z porozumením, pochopiť podsatu problému či úlohy, nájsť dôležitú informáciu a vedieť ju správne využiť. To bude mať v konečnom dôsledku vplyv nielen na to akých politikov budú v budúcnosti voliť do čela krajiny, ale celkovo na ich schopnosť byť v živote úspešní. Práve to je podľa Ivany Pichaničovej z Národného inštitútu vzdelávania a mládeže jednou z hlavných vecí, ktoré testovanie PISA skúma a prečo sú jeho výsledky pre Slovensko tak veľmi dôležité. 
Desaťročia všetci hovoria o tom, že do školstva ide málo peňazí, učitelia nie sú v spoločnosti vážení, čomu zodpovedá ich plat a záujem o toto povolanie. V blízkej budúcnosti príde pre odchod do dôchodku k veľkému odlivu učiteľov a zvyšovanie prestíže pedagógov bude nutnosťou. Ako hovorí Vladimír Crmoman z komory učiteľov, platy nie sú jediným problémom nášho školstva.
Práve v tom, že každé dieťa rovnaký prístup ku vzdelaniu nemá, sme na Slovensku spomedzi všetkých testovaných krajín najhorší. Deti z chudobných pomerov majú u nás najmenšiu, až takmer žiadnu, šancu vymaniť sa pomocou vzdelania poskytnutého štátom z bludného kruhu generačnej chudoby a zabezpečiť si tak lepší život a budúcnosť. Hovorí analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií Róbert Chovanculiak.
Ako súvisí korupcia a neefektivita s tým, že sme sa za posledných 15 rokov školstve nepohli dopredu? Do akej miery je za zlepšenie zodpovedný učiteľ, rodič, škola a jej vedenie, a do akej štát a politici, ktorí ho vedú? Ako to, že sa o zmene spôsobu učenia na našom území hovorilo už pred sto rokmi a stále sme aj v súčasnom Slovensku iba na začiatku? Prečo odborníci očakávajú, že aj ďalšie kolo testovania PISA pre nás dopadne zle, prípadne horšie?
#pocuvajtepravdu

Fico zatiaľ nie je v úplnom tandeme s Orbánom, aj keď v to v Budapešti možno dúfali

Boj o zachovanie špeciálnej prokuratúry a proti zmenám v trestnej oblasti pokračuje nielen na protestoch v uliciach a v parlamente v Bratislave, ale preniesol sa aj na európsku pôdu. V Bruseli medzitým Robert Fico ukázal, že zatiaľ nie je v úplnom tandeme s Viktorom Orbánom, aj keď v to v Budapešti možno dúfali.
Dohodol sa na podpore Ukrajiny za to, že sa únia bude v prípade zmien na Slovensku dívať bokom?
Spomalí zamýšľané vládne zmeny prezidentská kampaň?
Nahráva exšéf policajtov Štefan Hamran úvahou o prezidentskej kandidatúre svojim kritikom? 
Vypočujte si komentovaný prehľad politicko-spoločenských udalostí týždňa s názvom Počúvajte Pravdu s komentátorom Mariánom Repom a Andrejom Matišákom.
#pocuvajtepravdu

Rusi v mlynčeku na mäso, Zelenskyj pod kritikou Klička a generálov. Ako ukrajinské spory ovplyvňujú dianie na bojisku?

Nastal vo vojne na Ukrajine pat? Vojenský analytik Vladimír Bednár si to nemyslí. Podľa neho nastala situácia, keď sa Moskva snaží prevziať iniciatívu, ale dosiaľ sa jej to nepodarilo. Zaujímavé je, že Rusko začalo útočiť z hľadiska počasia v nepriaznivejšom čase. Motiváciou za tým sú  prezidentské voľby, ktoré sa v Rusku konajú o štyri mesiace.  Podľa analytika Lukáša Visingra je pri označení situácie na bojisku ako patovej dôležité zadefinovať si, čo presne pod týmto pojmom myslíme. Tak vníma aj nedávnu verejnú kritiku od vrchného veliteľa ukrajinskej armády generála Valerija Zalužného.
 Iný motív má kritika bývalého boxera, starostu Kyjeva Vitalija Klička, ktorý bol už pred vojnou politickým oponentom prezidenta Volodymyra Zelenského. Analytici sa zhodujú, že si ňou pripravuje pôdu na kandidatúru v najbližších prezidentských voľbách, ktoré sa však budú na Ukrajine konať zrejme až po vojne. Aktuálne sa však vedenie krajiny musí zaoberať inými problémami, ako sú tie na domácej politickej scéne. Prezident Zelenskyj v tomto čase lobuje u amerických republikánskych poslancov, ktorí zablokovali vyše 60 miliardovú pomoc určenú Ukrajine a Izraelu a peniaze v o niečo menšej výške tiež blokuje na európskej pôde sused Ukrajiny, Orbánovo Maďarsko.
Ako sa bude situácia vyvíjať podľa odhadu oslovených analytikov?
Čo chcú strany, ktoré blokujú pomoc svojim vydieraním získať a aká je pravdepodobnosť, že sa im to podarí?
Aká je vôbec situácia na bojisku?
Očakávajú analytici výraznejší posun?
A ako môže podporu západu a pozíciu Ukrajiny ovplyvniť prípadné víťazstvo Donalda Trumpa v budúcoročných amerických prezidentských voľbách?
Vypočujte si podcaste denníka Pravda s vojenskými analytikmi Vladimírom Bednárom a Lukášom Visingrom.
#pocuvajtepravdu

Vláda pár týždňov od uchopenia moci, už vohnala ľudí do ulíc. Prehodnotí svoje plány?

Štvrtá Ficova vláda ide ako sľubovala šialeným tempom a behom niekoľkých dní máme na stole rušenie špeciálnej prokuratúry či znižovanie trestov za korupciu. Ak premiér čakal odobrenie od európskych partnerov v únii, prišla naopak výzva, aby sa zmien zdržal, rovnako od prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá už zrejme pripravuje podanie na ústavný súd. A zobudila sa aj opozícia, ktorá zaktivizovala verejnosť a tento týždeň sme boli svedkami aj prvého masovejšieho protestu voči krokom vlády. 
Vypočujte si komentovaný prehľad politicko spoločenských udalostí týždňa Počúvajte Pravdu s Mariánom Repom a Andrejom Matišákom.
#pocuvajtepravdu

Exminister Hirman o zastropovaní cien energií: Pálime peniaze, ktoré potrebujeme na školstvo a zdravotníctvo. V blízkej budúcnosti nás to dobehne

Za nás bola takto výrazná plošná pomoc s energiami nevyhnutná, trhové ceny boli šesťnásobne vyššie ako sú dnes, tvrdí v podcaste denníka Pravda exminister hospodárstva Karel Hirman.
Vláda schválila zastropovanie cien energií. Za elektrinu, plyn aj teplo by sme tak v budúcom roku nemali platiť viac ako dnes. "Ministerka hospodárstva Denisa Saková doslova skopírovala to, za čo nás kritizovala," hovorí jeden z jej predchodcov v čele rezortu a expert na energetiku Hirman. Napriek tomu krok súčasnej vlády nepovažuje za dobrý. Podľa neho by zvýšenie cien energií o zhruba dvadsať percent domácnosti zvládli.
Budú skutočne zachované súčasné ceny za energie ako to sľubuje vláda?
Aké by mohli byť ceny energií na svetových trhoch v budúcich rokoch a čaká nás po skončení stropovania výrazný skok, ako to bolo v okolitých krajinách?
Prečo podľa exministra Hirmana bola výrazná plošná pomoc za jeho pôsobenia na mieste, ale dnes zastropovanie cien Ficovou vládou kritizuje?
Dokedy bude potrebné a dokedy vzhľadom na stav verejných financií vôbec únosné zastropovanie cien energií?  
Vypočujte si v podcaste denníka Pravda s exministrom hospodárstva Karlom Hirmanom.
#pocuvajtepravdu