Korčok má morálnu povinnosť zostať. Bez ohľadu na nálady Matoviča a Sulíka, tvrdí analytik Abrahám

Vonkajšie ohrozenie by malo koalíciu spojiť. Vidíme ale, že zdroj tejto krízy akoby sa udial vo vákuu, bez toho, aby sledovali situáciu na Ukrajine alebo v hospodárstve, hodnotí analytik Samuel Abrahám. Hovorí, že ultimátum SaS bolo od začiatku nekorektné, pretože v strane museli vedieť, že požiadavke na svoj odchod Igor Matovič nemôže, už len čisto z politického hľadiska, vyhovieť. Dva mesiace tak vo vláde mali podľa neho skôr venovať tomu, ako bude existovať bez liberálov a kto ich nahradí. Na druhej strane však podľa analytika vláda nemá veľkú šancu dobre fungovať v menšinovom formáte. „Mohli by tam prísť aj nejakí malí Churchillovia, ktorí by sa stali ministri. To je úplne jedno. Menšinová vláda bude bezzubá. Zdá sa, že nebude schopná presadiť ani rozpočet, čo je absolútne zásadná vec,“ tvrdí Abrahám. Dodáva však, že aspoň šéf diplomacie Ivan Korčok by mal vo funkcii zostať. „Aspoň časť tejto hlúpej a nezmyselnej krízy by to vyriešilo,“ myslí si analytik. Viac si vypočujte v podcaste denníka Pravda.
#pocuvajtepravdu

Ukrajinský protiútok je za dverami. Môže viesť k pádu Putina?

Vojna na Ukrajine je v štádiu bodu zlomu, keď postupne získava prevahu náš východný sused, konštatuje vojenský analytik Lukáš Visingr. Podľa neho je evidentné, že sa Ukrajinci pripravujú na protiofenzívu, ktorá príde pravdepodobne do niekoľkých týždňov a bude na juhu krajiny, keďže ten je pre ňu vojensky, ekonomicky aj politicky strategický. Vojenské neúspechy, ktoré by sa už tak ľahko nedali poprieť a ignorovať, by podľa analytika výrazne naštrbili silnú pozíciu režimu Vladimíra Putina, ktorá sa dosiaľ zdala neotrasiteľnou. Odborník však neočakáva prevrat vedený „ulicou“, skôr palácový puč mocnými mužmi v Putinovom okolí. Napriek tomu, že napadnutie ďalšej krajiny Ruskom je v tejto situácii veľmi nepravdepodobné, začína Poľsko s masívnym rozširovaním svojej armády, ktorá má ambíciu byť najväčšou a najsilnejšou v Európe. Keďže Poliaci sú našimi spojencami, je to pre nás dobrá správa, ale môžu byť v budúcnosti aj hrozbou? Českého analytika Lukáša Visingra si vypočujte v podcaste denníka Pravda.
#pocuvajtepravdu

Kúrite plynom alebo elektrinou? Po novom roku si môžete ”hodiť mašľu”, obáva sa analytik Hirman

Takmer trojnásobné zdraženie plynu a viac ako dvojnásobné v prípade elektriny. Takému scenáru, ktorý hrozí od nového roka sa snaží zabrániť vláda, ktorá mala v stredu prijať dve opatrenia pre domácnosti. V prípade plynu na udržanie nižšej ceny zrejme uvažuje o znárodnení a použití núdzových plynových zásob. Zastropovať ceny elektriny má zasa vďaka novému zdroju z tretieho bloku jadrovej elektrárne Mochovce, ktorý práve dostal povolenie na spustenie. Ohľadom plynu - ľuďom mali od začiatku augusta prichádzať návrhy na nové zmluvy s dodávateľmi, kde by si mohli vybrať medzi jednoročnou, alebo štvorročnou viazanosťou. To sa však neudialo, hoci odchádzajúci minister hospodárstva Richard Sulík vyhlásil, že sa tak stane po letných prázdninách. Napokon vláda schválenie už pripravených opatrení pre domácnosť odsunula o týždeň s tým, že kvôli zhoršeniu situácie s cenami energii je potrebné pomoc rozšíriť aj pre podniky. Sú zámery vlády ako zabojovať proti vysokým cenám energii reálne, alebo je na mieste obava, že za plyn a elektrinu budeme platiť od nového roka dramaticky viac? Analytik Karel Hirman je skôr skeptický. Vláda sa navyše podľa neho vôbec nezaoberá pomocou tým, ktorí ju budú najviac potrebovať. Viac si vypočujte v podcaste denníka Pravda.
#pocuvajtepravdu

Dvaja nájomníci v jednoizbovom byte? Aj to zrejme bude bežná realita

Bytov na prenájom je stále menej a ceny nájmov budú, síce zrejme nie tak prudko ako v poslednom období ale predsa, naďalej rásť. Nielen kúpa nehnuteľnosti, ale aj jej prenájom sa tak stáva čoraz menej dostupným. Dvaja nájomníci v jednoizbovom byte? Aj to zrejme bude u nás bežná realita, predpokladá odborník na reality Viktor Obtulovič zo spoločnosti FinGo. Dodáva, že situáciu, ani výhľadovo do budúcnosti, nemá šancu zmeniť deklarovaný zámer Borisa Kollára postaviť tisícky štátom podporovaných nájomných bytov, pri ktorých nedávno predstavil aj konkrétne sumy, za ktoré sa budú prenajímať. "Sú to nereálne ceny a treba si povedať, že ak budú nejaké byty vôbec postavené, určite to nebude v tisíckach či desiatkach tisíc," dodáva odborník. Viac si vypočujte v podcaste denníka Pravda.
#pocuvajtepravdu

Kríza v koalícii povedie k predčasným voľbám. Menšinová vláda je utópiou, tvrdí politológ Koziak

Šanca na to, že sa znepriatelené strany dohodnú je podľa politológa Tomáša Koziaka malá. Oba tábory totiž požadujú od druhého v spore ústupok, ktorý bez straty tváre nemôže spraviť. Otázka je teda čo bude ďalej a kto z tejto krízy vyjde silnejší, respektíve kto prehrá. Politológ Jozef Lenč dáva najčastejšie spomínanému variantu, teda menšinovej vláde šancu. Naopak politológ Koziak vidí reálne východisko iba v predčasných voľbách. Prečo? Vypočujte si v podcaste denníka Pravda.
#pocuvajtepravdu  

Historik o 1968: Toto nedopadne dobre, hovorili sme si ešte pred inváziou. Iba Dubček tomu neveril

Je okolo polnoci za 20. na 21.augusta 1968 a vojská armád Varšavskej zmluvy od východu prekračujú hranice Slovenska. To bol začiatok 23-ročnej okupácie sovietskymi vojskami, ktorá zastavila obrodný proces v spoločnosti známy pod pojmom Pražská jar. Hoci boli z vpádu vojsk ľudia šokovaní a prekvapení, historik Stanislav Sikora, ktorý bol v tom čase študentom spomína, že to až tak neočakávané nebolo. Vzhľadom k tomu, ako veľmi revolučné boli pripravované zmeny vo fungovaní krajiny a ako veľmi provokovali Moskvu. Aký bol priebeh dramatických udalostí, ako ich vnímali bežní ľudia? Dalo sa vpádu vojsk zabrániť? Urobilo politické vedenie krajiny v niečom chybu a ako by sa Československo zrejme vyvíjalo, ak by k invázii neprišlo? V rozhovore s bývalým dlhoročným vedeckým pracovníkov Historického ústavu SAV a autorom viacerých kníh o roku 1968 Stanislavom Sikorom si vypočujte v podcaste denníka Pravda.
#pocuvajtepravdu 
 

Krajniak by o druhom pilieri hovoril inak, ak by nebol ministrom, tvrdí investičný analytik

Pred letnými prázdninami vyšli zo stredných a z vysokých škôl tisícky mladých ľudí, ktorí by v prvom zamestnaní či pri založení živnosti alebo vlastného podniku nemali zabudnúť na vstup do II. piliera a uvažovať by mali aj nad tretím - kvôli budúcim lepším dôchodkom. Ten druhý čaká viacero zmien. Nad jednou, ktorú považujú odborníci za dôležitú, a to automatický vstup pre mladých ľudí, však ministerstvo práce váha. Respektíve, zatiaľ ju odmieta s tým, že by potom nastal v tom prvom, štátnom pilieri priveľký finančný výpadok. Čo na tento argument hovorí analytik František Burda? Spolu s praktickými radami mladým o dôchodkovom sporení si jeho názory vypočujte v podcaste denníka Pravda.
#pocuvajtepravdu

Letá už trvajú viac ako tri mesiace a sú extrémne suché. Máme ešte šancu na návrat k normálu?

Výstrahy pre viaceré kraje kvôli teplotám dosahujúcim 36 stupňov celzia, extrémne sucho v 12 obciach, v ktorých platí stav mimoriadnej situácie, obmedzená plavba na Dunaji a už vyše 70 kolapsov z tepla, ktorými sa zaoberali záchranári. To je iba stručná bilancia dôsledkov aktuálnych horúčav, ktoré sužujú Slovensko. Hlavný priamy dôvod? Nedostatok zrážok. Prečo nastal? Aké bolo toto leto a aký bude september a aj nasledujúce letá? Máme ešte možnosť hrozivý trend otepľovania zvrátiť? V podcaste denníka Pravda sa odpovedá klimatológ SHMÚ Pavol Faško.
#pocuvajtepravdu  

Gröhling: Chceme dovládnuť zodpovedne, Matovič to nedokáže

Po krátkej letnej prestávke a s blížiacim sa prvým septembrom, keď by už malo byť jasné, či sa strana Sloboda a Solidarita vráti do vlády, alebo jej ministri podajú demisiu sa opäť začali rokovania koaličných strán o riešení krízy. Stretnutie minulý piatok neprinieslo očakávaný posun a tak si to z iniciatívy premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) členovia momentálne bývalej koalície idú zopakovať opäť najbližšiu sobotu, potom čo sa šéf SaS Richard Sulík vráti z dovolenky. S akými očakávaniami ide do rokovania podpredseda liberálov a minister školstva Branislav Gröhling a akú má predstavu o ďalšom fungovaní  v parlamente, ak sa riešenie nenájde? Vypočujte si v rozhovore pre podcast denníka Pravda.
#pocuvajtepravdu  

Ukrajina s protiútokom vyčkáva, Rusi sa obracajú na Severnú Kóreu. Smeruje svet do veľkej vojny?

Vojna na Ukrajine už trvá takmer pol roka a zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa mohla skoro skončiť. K ohlasovanému veľkému protiútoku ukrajinskej armády a oslobodeniu východu krajiny zatiaľ neprichádza, ale ani ruskému agresorovi sa nedarí tak, ako by si prial. Je to aj pre dodávky presnejších a ničivejších zbraní na Ukrajinu zo západu. S neodvratným príchodom zimy a s čoraz väčšími dôsledkami ekonomických sankcií je však stále reálnejšia obava z únavy z vojny a s tým súvisiacej menšej ochoty západu Ukrajine pomôcť. Do toho sa Rusi začali aktívnejšie zbližovať napríklad so Severnou Kóreou a na bližšiu spoluprácu vyzývajú aj krajiny Latinskej Ameriky, Ázie a Afriky. Je to ďalším krokom ku vzniku novej „osi zla“ a veľkej vojny v 21. storočí? V podcaste denníka Pravda situáciu komentuje generál vo výslužbe Pavel Macko.
#pocuvajtepravdu