Minister Taraba: Ľudia nás budú hodnotiť nie podľa programu, ale podľa reálnych zákonov, bude to legislatívna smršť. Sú to len ich nejasné želania, kontruje Plaváková z PS

Beztrestnosť skorumpovaných Smerákov a ekonomický prepad alebo návrat právneho štátu, sociálnych istôt a rozvoj investícií? Vypočujte si ministra životného prostredia Tomáša Tarabu za SNS a opozičných poslancov Luciu Plavákovú a Zuzanu Števulovú z PS a Mariána Viskupiča zo SaS.
Štvrtá Ficova vláda získala v parlamente dôveru a má schválený program. Čo prinesie krajine? Príde lepší zajtrajšok ako sľubujú koaličné strany, alebo nás čaká stagnácia, či dokonca prepad v každej oblasti, ako sa obáva opozícia?
#pocuvajtepravdu

Každé piate dieťa na Slovensku zažíva násilie. Je načase zakázať telesné tresty v rodinách, hovoria odborníci

Slovenské deti trpia na osamotenosť. Voči násiliu sú preto bezbranné.
Každé piate dieťa na Slovensku zažilo, alebo pravidelne zažíva nejakú z foriem násilia. V škole, medzi rovesníkmi, spôsobené cudzími ľuďmi v pozícii autority, ale najmä v rodinách. Oficiálne štatistiky, najmä ak ide o sexuálne násilie, však zachytávajú len zlomok skutočného množstva prípadov.
Tolerancia istej miery násilia na deťoch je podporovaná celkovo vulgárnou a hrubou komunikáciou lídrov krajiny, ktorý vysielajú do verejnosti odkaz, že násilie voči slabším je za určitých okolností v poriadku.
V spoločnosti tiež pretrváva množstvo mýtov spojených s násilným správaním, vo fyzickej i psychickej rovine, ktoré ovplyvňujú výchovu ďalších generácií a špirála násilia sa tak odovzdáva z pokolenia na pokolenie.
Napríklad v otázke zhovievavého postoja k fyzickým trestom. Na rozdiel od Rakúska, Poľska, Maďarska či Ukrajiny a ďalších vyše 60krajín,  u nás nie sú fyzické tresty zakázané zákonom. Signatári výzvy Detstvo bez násilia, preto spúšťajú kampaň za ukotvenie zákazu telesných trestov v občianskom zákonníku, teda prihlásenie sa k myšlienke, že násilie medzi blízkymi osobami nemôžeme tolerovať v žiadnej podobe.
Akútnym problémom Slovenska v roku 2023 je však kolabujúca, či presnejšie neexistujúca sieť pomoci pre deti trpiace násilím, keď napríklad sexuálne zneužité dieťa čaká na termín vyšetrenia psychológa a na terapeutickú pomoc aj vyše pol roka po skutku. Zároveň je niekoľkonásobne, po mnohých mesiacoch, traumatizované tortúrou policajného vyšetrovania, ktoré je často absolútne neohľaduplné k obetiam násilia. 
Ako ovplyvňuje deti a mieru násilia páchaného na nich posledné obdobie neistoty, domácich i svetových konfliktov, zdražovania a nárastu ohrozenia chudobou?
Aké kroky vie v tom, aby bolo násilia páchaného na deťoch menej, spraviť štát a čo môže zmeniť každý z nás, u seba doma, či v našom okolí?
Ako môže zlepšiť, respektíve zhoršiť, situáciu prístup nového politického vedenia krajiny?
Ako ublíži pomoci deťom, na ktorých je páchané násilie napríklad zmena v spôsobe asignácie dvoch percent z daní, ktoré by po novom mohli ísť miesto neziskových organizácii na rodičovský bonus?
Aj o týchto témach je reč v podcaste denníka Pravda pri príležitosti Svetového dňa detí, ktorý pripadá na 20.november, s Marianou Kováčovou z neziskovej organizácie Centrum Slniečko, Róbertom Braciníkom z organizácie Náruč – Pomoc deťom v kríze a s Andrejom Vršanským z Ligy za duševné zdravie.
#pocuvajtepravdu

Na pripomienku 17. novembra koalíciu ani opozíciu nepotrebujeme. Na krehkosť slobody by sme mali myslieť každý deň, hovoria komentátori Pravdy

Prístup Ficovej vlády k médiám pripomína Orwellovo ministerstvo pravdy, hovoria v podcaste denníka Pravda komentátor Marián Repa a zahranično-politický redaktor Andrej Matišák.
Štvrtá Ficova vláda predstavila svoj program, ktorý má naplniť očakávania voličov, že im zabezpečí pokoj a stabilitu. Nepočítali však s tým, že ich to môže vyjsť pekne draho. Upokojenie situácie nemožno veľmi očakávať ani v oblasti spravodlivosti a v takzvanej vojne v polícii, kde tento týždeň ťahal za kratší koniec minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. V konečnom dôsledku však zrejme bude mať silnejšie karty v rukách on, hoci by si to odskákal právny štát a demokracia na Slovensku. Tú sme si s pričinením odvážnych študentov a ďalších viac či menej známych aktérov vybojovali pred 34 rokmi a zdá sa, že je tento boj stále aktuálny a mali by sme si ho pripomínať častejšie ako raz v roku. Vypočujte si komentovaný prehľad politicko-spoločenských udalostí týždňa s názvom Počúvajte Pravdu s Mariánom Repom a Andrejom Matišákom.
#pocuvajtepravdu

Ľudia na východe postihnutí zemetrasením v zime nezmrznú. Čo musia urobiť, aby dostali tisícky eur?

Ľudia zasiahnutí októbrovým zemetrasením na východe Slovenska, ako aj krupobitím v lete,  v zime nezmrznú. Z výzvy Obnov dom, teda z európskych peňazí z Plánu obnovy môžu dostať vyše 22 tisíc eur. Výhodou mimoriadnej výzvy je minimálne spolufinancovanie, sedem tisícová záloha vopred a žiadatelia sa nemusia pretekať s ostatnými. Na prihlásenie budú mať niekoľko mesiacov, hovorí v podcaste denníka Pravda generálny riaditeľ Slovenskej agentúry životného prostredia Matej Kerestúr.
Agentúra pri nastavovaní podmienok výzvy vychádzala zo spolupráce so samosprávami v zasiahnutých oblastiach. Prednosta Okresného úradu v Prešove Peter Harvan preto vyzýva majiteľov  zemetrasením poškodených domov, aby sa určite prihlásili.
Aké sú konkrétne podmienky?
Prečo sa žiadatelia nemusia obávať potreby zníženia energetickej náročnosti opraveného domu?
Budú uspokojení všetci žiadatelia?
Vedia sa prihlásiť aj ľudia bez internetu a počítača?
Ako je to z riadnou výzvou na obnovu domu a dostanú sa k dotáciám aj bežní žiadatelia, ktorí boli v predchádzajúcich kolách neúspešní, alebo sa im nepodarilo prihlásiť, pre problémy s IT systémami? 
Vypočujte si v podcaste denníka Pravda s riaditeľom Slovenskej agentúry životného prostredia Matejom Kerestúrom a prednostom Okresného úradu v Prešove Petrom Harvanom.
#pocuvajtepravdu
 

Nedostatok západných zbraní, či spor medzi armádou a Zelenským? Prečo je ukrajinská protiofenzíva neúspešná?

Je na mieste otázka, či sa Ukrajina nemá namiesto útoku sústrediť na obranu, tvrdí vojenský analytik Jan Kofroň.
Hoci prichádzajú správy o postupe ukrajinských obrancov, napríklad v okolí rieky Dneper, na iných miestach sa zasa hovorí o útokoch Rusov. Vojna sa postupne dostáva do patovej situácie. Situáciu Ukrajincom neuľahčujú vnútorné rozbroje medzi politickým a vojenským vedením krajiny.
Aké scenáre vývoja na bojisku možno v najbližších mesiacoch očakávať?
Je ukrajinská protiofenzíva neúspešná kvôli nedostatku západných zbraní?
Aké dôležité otázky by si ešte mala Ukrajina spolu so spojencami dôkladne zanalyzovať?
Prečo rastie napätie medzi vojenským a politickým vedením krajiny?
Prečo západ výrobou zbraní a munície momentálne nestíha možnostiam ruského agresora doplňovať svoje zásoby?
Aké dôsledky môže mať pre Slovensko zastavenie vojenskej pomoci Ukrajine vo vzťahu k nej, aj vo vzťahu s našimi západnými spojencami?
Ako môže ovplyvniť dianie ak sa potvrdia podozrenia, že za sabotážou na plynovod Nord Stream 2 sú skutočne Ukrajinci, hoci možno bez vedomia prezidenta Volodymyra Zelenského?
Čo pre Zelenského a pre krajinu môže znamenať odloženie budúcoročných prezidentských volieb na Ukrajine?
Vypočujte si v podcaste denníka Pravda s vojenským analytikom z Karlovej univerzity v Prahe Janom Kofroňom.
#pocuvajtepravdu

Vlhová má konkurentky na lopate. Najväčšou súperkou je si ona sama

Slovenská lyžiarska hviezda Petra Vlhová má vynikajúci vstup do sezóny, ktorá by pre ňu mohla byť dosiaľ najúspešnejšou. Na víkendových pretekoch v slalome vo fínskom Levi síce v prvý deň suverénne vyhrala, avšak v nedeľu ju o trofej pripravila zbytočná chyba. Podľa športového redaktora Michala Gavroňa vyplýva z jej štýlu, podobnému mužskému lyžovaniu. „O nej sa zvykne hovoriť, že je trochu takou žehličkou. Lyžuje brány na priamo, lebo má veľký fyzický fond a je schopná si skracovať tie oblúky,“ v podcaste denníka Pravda vysvetľuje Gavroň s tým, že ak by trochu ubrala, víťazstvo by mala isté, hoci o menší náskok.
Strata takmer istého siedmeho víťazstva Petry Vlhovej nič nemení na tom, že momentálne je podľa viacerých expertov najlepšou lyžiarkou vo svetovom pohári.
Prečo jej úspešný štart sezóny mnohých prekvapil?
Ako je to s rivalitou a kamarátstvom medzi jej hlavnou súperkou Mikaelou Shiffrinovou?
V čom urobila v poslednom období najväčší pokrok, pre ktorý môže byť vážnym favoritom na celkové víťazstvo vo svetovom pohári?
Vypočujte si v podcaste denníka Pravda so športovým redaktorom Michalom Gavroňom.
#pocuvajtepravdu

Komentátori Pravdy: Taraba sa tlačí do popredia. V čom zatienil aj ťažké váhy koalície?

Vojna v polícii? Skôr konflikt medzi mocou a tými, ktorí jej nevyhovujú, hodnotia v podcaste denníka Pravda komentátori Pravdy. 
Dianie ohľadom vojny v polícii akceleruje. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok z Hlasu, s Robertom Ficom za chrbtom, čistí zbor od ľudí, ktorí vyšetrovali a stíhali tiež kauzy z čias predchádzajúcich Ficových a Pellegriniho vlád, bez ohľadu na pravidlá slušnosti či zákony. Ich dodržiavanie sa snažia pripomenúť nezávislé súdy a aj úrad na ochranu oznamovateľov a prebudila sa aj politická opozícia.
Voľne si svoje kompetencie vykladajú však aj ďalší ministri, medzi ktorými sa zviditeľnila ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková, či šéf envirorezortu Tomáš Taraba. No a popri tom všetkom sa začína preberať k životu prezidentská kampaň. Vypočujte si  komentovaný prehľad politicko-spoločenských udalostí týždňa Počúvajte Pravdu s Mariánom Repom a Andrejom Matišákom.
#pocuvajtepravdu

Taraba chcel ako poslanec systém zálohovania PET fliaš znárodniť, teraz hovorí iba o zmenách. Ako by sa dotkli zákazníkov?

Systém zálohovania pet fliaš a plechoviek zrejme čakajú zmeny. Nový minister životného prostredia Tomáš Taraba totiž ešte ako poslanec v parlamente systém ostro kritizoval, s tým, že je to podvod na slovenských výrobcoch. V tom čase prišiel Taraba ako nezaradený poslanec dokonca s návrhom zákona, ktorý by celý systém de facto zoštátnil, čo vtedy cez parlamentnú väčšinu neprešlo. Dnes však šéfuje rezortu, ktorý zálohovanie kontroluje a reguluje. Hoci zatiaľ zo stanoviska ministerstva vyplýva, že to nebude výraznejší zásah, napríklad v podobe zoštátnenia, systém chce urobiť viac transparentným a efektívnym. "Výhradám ministra Tomáša Tarabu voči systému zálohovania nerozumiem," hovorí odborník na odpadové hospodárstvo Radovan Potočár. 
Prečo považuje nový minister životného prostredia celý systém za podvod a čo na jeho argumentácii nesedí?
Je zálohovanie dostatočne efektívne a prináša želaný cieľ znížiť mieru odpadov v prírode a v našom bezprostrednom okolí a zvýšiť množstvo odpadov, ktoré recyklujeme?
A ako sa môžu prípadné zmeny dotknúť bežných spotrebiteľov?
Vypočujte si podcast denníka Pravda s odborníkom na odpadové hospodárstvo Radovanom Potočárom.
#pocuvajtepravdu 
 
 

Prezidentská kampaň: Hoci sa hovorí najmä o Pellegrinim a Korčokovi, stále môže zamiešať karty niekto tretí, tvrdí politológ Koziak

Bývalý šéf diplomacie Ivan Korčok potvrdil svoju kandidatúru na prezidentskú funkciu, s tým, že už má dostatok podpisov a pokračuje v osobnej kampani v teréne. Jeho potenciálny súper, ktorý by bol podľa starších prieskumov dokonca favoritom prezidentských volieb, Peter Pellegrini, ešte začiatkom septembra svoju kandidatúru vylučoval. Dnes už priznáva, že ju zvažuje. 
Má Pellegrini istú pozíciu favorita aj po tom, čo išiel do koalície s Robertom Ficom?
Akú hlavnú prekážku bude musieť Korčok prekonať, aby bol vo svojom ťažení úspešný?
Môže zamiešať karty v súboji o post prezidenta niekto tretí?
Aká prezidentská kampaň nás čaká a v čom bude odlišná od tej pred parlamentnými voľbami?
Vypočujte si podcast denníka Pravda s politológom z Vysokej školy medzinárodného podnikania v Prešove Tomášom Koziakom.
#pocuvajtepravdu

Paušálny 13. dôchodok je posun správnym smerom. Celkovo však ohrozuje čerpanie miliárd z Plánu obnovy, varuje ekonóm Šuster

Na zmenu v rodičovskom bonuse súvisiacu s 13. dôchodkom doplatia opäť samosprávy, tvrdí v podcaste denníka Pravda člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster.
Sľubovaného 13. dôchodku v „plnej výške" sa penzisti tento rok nedočkajú. Štvrtá Ficova vláda jeho vyplácanie posunula až na koniec budúceho roka. "Nie je možné už tieto procesy zmeniť," argumentuje minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš z Hlasu. Ešte pred koncom tohto roka však plánuje dôchodcom poslať jednorazový paušálny príspevok, zatiaľ v nespresnenej výške, a budúci rok chce rovnako paušálne 13. dôchodok vyplatiť všetkým dôchodcom v sume vyše 600 eur.
Je to sociálne spravodlivý krok z hľadiska nastavenia dôchodkov?
Môže si to štát so súčasným a budúcim stavom verejných financií dovoliť?
Prečo môžu zvýšené 13. dôchodky ohroziť čerpanie miliárd z Plánu obnovy?
A je pravdou, že z pohľadu skupín, ktoré sú ohrozené chudobou, drvivá väčšina dôchodcov 13. dôchodok ani nepotrebuje?
Vypočujte si podcast denníka Pravda s členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martinom Šustrom.
#pocuvajtepravdu