Počúvajte Pravdu

Minister Taraba: Ľudia nás budú hodnotiť nie podľa programu, ale podľa reálnych zákonov, bude to legislatívna smršť. Sú to len ich nejasné želania, kontruje Plaváková z PS

Beztrestnosť skorumpovaných Smerákov a ekonomický prepad alebo návrat právneho štátu, sociálnych istôt a rozvoj investícií? Vypočujte si ministra životného prostredia Tomáša Tarabu za SNS a opozičných poslancov Luciu Plavákovú a Zuzanu Števulovú z PS a Mariána Viskupiča zo SaS.
Štvrtá Ficova vláda získala v parlamente dôveru a má schválený program. Čo prinesie krajine? Príde lepší zajtrajšok ako sľubujú koaličné strany, alebo nás čaká stagnácia, či dokonca prepad v každej oblasti, ako sa obáva opozícia?
#pocuvajtepravdu

PRAVDA O KLÍME - Vodný roztok močoviny môže mať aj krajší názov. Pomôže AdBlue k záchrane planéty?

Kam v emisných normách pokročila Európa a ako je na tom zvyšok sveta? Prečo sa vodný roztok močoviny volá AdBlue? O aký moč vlastne ide? Ako to celé funguje a o koľko zníži Adblue množstvo emisií? Ako za 8 rokov existencie pomohlo AdBlue životnému prostrediu? Je užitočné iba v automobilovom priemysle, alebo okrem výfukov vypúšťajú čistejšie emisie aj komíny priemyselných fabrík? Akú má AdBlue budúcnosť, ak sa automobilový priemysel pretransformuje z nafty na elektrinu a vodík?
Hosťom relácie Pravda o klíme tentoraz je Patrik Andó zo spoločnosti ROPA Group.

FAIR PLAY - V Taliansku sa nekritizuje?! Snáď Calzona nečaká, že pochválime výkon ako v Luxembursku, vraví Pecko

Až 7 výhier z 10 zápasov, zisk 22 bodov a miestenka na ME 2024. Slovenskí futbalisti splnili cieľ a postúpili na budúcoročný turnaj. Kvalifikáciu sme v relácii Fair Play hodnotili s bývalým futbalistom Ladislavom Peckom.

Každé piate dieťa na Slovensku zažíva násilie. Je načase zakázať telesné tresty v rodinách, hovoria odborníci

Slovenské deti trpia na osamotenosť. Voči násiliu sú preto bezbranné.
Každé piate dieťa na Slovensku zažilo, alebo pravidelne zažíva nejakú z foriem násilia. V škole, medzi rovesníkmi, spôsobené cudzími ľuďmi v pozícii autority, ale najmä v rodinách. Oficiálne štatistiky, najmä ak ide o sexuálne násilie, však zachytávajú len zlomok skutočného množstva prípadov.
Tolerancia istej miery násilia na deťoch je podporovaná celkovo vulgárnou a hrubou komunikáciou lídrov krajiny, ktorý vysielajú do verejnosti odkaz, že násilie voči slabším je za určitých okolností v poriadku.
V spoločnosti tiež pretrváva množstvo mýtov spojených s násilným správaním, vo fyzickej i psychickej rovine, ktoré ovplyvňujú výchovu ďalších generácií a špirála násilia sa tak odovzdáva z pokolenia na pokolenie.
Napríklad v otázke zhovievavého postoja k fyzickým trestom. Na rozdiel od Rakúska, Poľska, Maďarska či Ukrajiny a ďalších vyše 60krajín,  u nás nie sú fyzické tresty zakázané zákonom. Signatári výzvy Detstvo bez násilia, preto spúšťajú kampaň za ukotvenie zákazu telesných trestov v občianskom zákonníku, teda prihlásenie sa k myšlienke, že násilie medzi blízkymi osobami nemôžeme tolerovať v žiadnej podobe.
Akútnym problémom Slovenska v roku 2023 je však kolabujúca, či presnejšie neexistujúca sieť pomoci pre deti trpiace násilím, keď napríklad sexuálne zneužité dieťa čaká na termín vyšetrenia psychológa a na terapeutickú pomoc aj vyše pol roka po skutku. Zároveň je niekoľkonásobne, po mnohých mesiacoch, traumatizované tortúrou policajného vyšetrovania, ktoré je často absolútne neohľaduplné k obetiam násilia. 
Ako ovplyvňuje deti a mieru násilia páchaného na nich posledné obdobie neistoty, domácich i svetových konfliktov, zdražovania a nárastu ohrozenia chudobou?
Aké kroky vie v tom, aby bolo násilia páchaného na deťoch menej, spraviť štát a čo môže zmeniť každý z nás, u seba doma, či v našom okolí?
Ako môže zlepšiť, respektíve zhoršiť, situáciu prístup nového politického vedenia krajiny?
Ako ublíži pomoci deťom, na ktorých je páchané násilie napríklad zmena v spôsobe asignácie dvoch percent z daní, ktoré by po novom mohli ísť miesto neziskových organizácii na rodičovský bonus?
Aj o týchto témach je reč v podcaste denníka Pravda pri príležitosti Svetového dňa detí, ktorý pripadá na 20.november, s Marianou Kováčovou z neziskovej organizácie Centrum Slniečko, Róbertom Braciníkom z organizácie Náruč – Pomoc deťom v kríze a s Andrejom Vršanským z Ligy za duševné zdravie.
#pocuvajtepravdu

IDE O NÁS: Telo sa dnes prezentuje voľnejšie, no posudzovanie spoločnosti sa nezmenilo, hovorí Natália Germáni

Natália Germáni patrí medzi najobsadzovanejšie herecké tváre súčasnosti. V novom projekte Jej telo od režisérky Natálie Císařovskej vyšla z komfortnej zóny, aby sa herecky posunula. A možno aj osobnostne.
Príbeh inšpirovaný životným osudom niekdajšej českej profesionálnej športovkyne a neskôr pornohviezdy Andrey Absolonovej, ktorá v 27 rokoch zomrela na rakovinu púta už samotnými okolnosťami. S Natáliou sme sa zhovárali o novom filme, prípravách na rolu, nakrúcaní fyzicky náročných scén či nakrúcaní s vlastným manželom Martinom Valihorom, alebo o tom, aký vplyv majú postavy na jej súkromný život.
Porozprávala nám tiež aj o jej plánoch na kariéru v Amerike či o tom, ako vníma moc svojho tela a ako ho je či nie je ochotná používať a prezentovať. Viac už v relácii Ide o nás.

IDE O PRÁVO - Zvyšovanie dane z nehnuteľnosti? Čo všetko patrí do právomoci samospráv?

Aké sú právomoci obcí, miest a samosprávnych krajov pri vytváraní VZN? Kto ich musí schváliť? Môžu sa občania vyjadriť, kým mesto VZN schváli? Musí niekde obec návrh VZN zverejniť? Čo môže byť obsahom VZN? Je presne stanovené čo môže byť a čo nie? V prípade, ak vydá obec VZN s poplatkami napríklad daň za psa alebo o miestnej dani musí dodržať nejaké finančné limity? Aké majú možnosti občania ak s niektorým VZN nesúhlasia? Sa im zdá nejaký poplatok napríklad príliš vysoký? Môžu ho nejako napadnúť?
V relácii Ide o právo odpovedá Jana Alušíková z advokátskej kancelárie act MPH.advocates

Na pripomienku 17. novembra koalíciu ani opozíciu nepotrebujeme. Na krehkosť slobody by sme mali myslieť každý deň, hovoria komentátori Pravdy

Prístup Ficovej vlády k médiám pripomína Orwellovo ministerstvo pravdy, hovoria v podcaste denníka Pravda komentátor Marián Repa a zahranično-politický redaktor Andrej Matišák.
Štvrtá Ficova vláda predstavila svoj program, ktorý má naplniť očakávania voličov, že im zabezpečí pokoj a stabilitu. Nepočítali však s tým, že ich to môže vyjsť pekne draho. Upokojenie situácie nemožno veľmi očakávať ani v oblasti spravodlivosti a v takzvanej vojne v polícii, kde tento týždeň ťahal za kratší koniec minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. V konečnom dôsledku však zrejme bude mať silnejšie karty v rukách on, hoci by si to odskákal právny štát a demokracia na Slovensku. Tú sme si s pričinením odvážnych študentov a ďalších viac či menej známych aktérov vybojovali pred 34 rokmi a zdá sa, že je tento boj stále aktuálny a mali by sme si ho pripomínať častejšie ako raz v roku. Vypočujte si komentovaný prehľad politicko-spoločenských udalostí týždňa s názvom Počúvajte Pravdu s Mariánom Repom a Andrejom Matišákom.
#pocuvajtepravdu

Ľudia na východe postihnutí zemetrasením v zime nezmrznú. Čo musia urobiť, aby dostali tisícky eur?

Ľudia zasiahnutí októbrovým zemetrasením na východe Slovenska, ako aj krupobitím v lete,  v zime nezmrznú. Z výzvy Obnov dom, teda z európskych peňazí z Plánu obnovy môžu dostať vyše 22 tisíc eur. Výhodou mimoriadnej výzvy je minimálne spolufinancovanie, sedem tisícová záloha vopred a žiadatelia sa nemusia pretekať s ostatnými. Na prihlásenie budú mať niekoľko mesiacov, hovorí v podcaste denníka Pravda generálny riaditeľ Slovenskej agentúry životného prostredia Matej Kerestúr.
Agentúra pri nastavovaní podmienok výzvy vychádzala zo spolupráce so samosprávami v zasiahnutých oblastiach. Prednosta Okresného úradu v Prešove Peter Harvan preto vyzýva majiteľov  zemetrasením poškodených domov, aby sa určite prihlásili.
Aké sú konkrétne podmienky?
Prečo sa žiadatelia nemusia obávať potreby zníženia energetickej náročnosti opraveného domu?
Budú uspokojení všetci žiadatelia?
Vedia sa prihlásiť aj ľudia bez internetu a počítača?
Ako je to z riadnou výzvou na obnovu domu a dostanú sa k dotáciám aj bežní žiadatelia, ktorí boli v predchádzajúcich kolách neúspešní, alebo sa im nepodarilo prihlásiť, pre problémy s IT systémami? 
Vypočujte si v podcaste denníka Pravda s riaditeľom Slovenskej agentúry životného prostredia Matejom Kerestúrom a prednostom Okresného úradu v Prešove Petrom Harvanom.
#pocuvajtepravdu
 

PRAVDA O KLÍME - Plačeme, že sú drahé a predsa nimi plytváme. Ktorý deň vyhadzujeme najviac potravín?

Koľko potravín ročne vyhodia Európania a ako sú na tom Slováci? Prečo kupujeme viac potravín ako zjeme a prečo preferujeme domácu stravu? Môžu za vyhadzovanie potravín v reštauráciach či školských jedálňach stravovacie návyky ľudí alebo legislatíva? Je Slovensko potravinovo sebestačné a koľko percent skonzumovaného ovocia vypestujeme u nás? Akú uhlíkovú stopu má ovocie z dvora a akú ovocie z exotických krajín? A koľko planét by sme museli obývať, aby sme uspokojili potreby ľudstva?
Odpovede sa dozviete v relácii Pravda o klíme - hosťom je Martin Polovka, generálny riaditeľ Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra a riaditeľ Výskumného ústavu potravinárskeho.
 
 
 

Nedostatok západných zbraní, či spor medzi armádou a Zelenským? Prečo je ukrajinská protiofenzíva neúspešná?

Je na mieste otázka, či sa Ukrajina nemá namiesto útoku sústrediť na obranu, tvrdí vojenský analytik Jan Kofroň.
Hoci prichádzajú správy o postupe ukrajinských obrancov, napríklad v okolí rieky Dneper, na iných miestach sa zasa hovorí o útokoch Rusov. Vojna sa postupne dostáva do patovej situácie. Situáciu Ukrajincom neuľahčujú vnútorné rozbroje medzi politickým a vojenským vedením krajiny.
Aké scenáre vývoja na bojisku možno v najbližších mesiacoch očakávať?
Je ukrajinská protiofenzíva neúspešná kvôli nedostatku západných zbraní?
Aké dôležité otázky by si ešte mala Ukrajina spolu so spojencami dôkladne zanalyzovať?
Prečo rastie napätie medzi vojenským a politickým vedením krajiny?
Prečo západ výrobou zbraní a munície momentálne nestíha možnostiam ruského agresora doplňovať svoje zásoby?
Aké dôsledky môže mať pre Slovensko zastavenie vojenskej pomoci Ukrajine vo vzťahu k nej, aj vo vzťahu s našimi západnými spojencami?
Ako môže ovplyvniť dianie ak sa potvrdia podozrenia, že za sabotážou na plynovod Nord Stream 2 sú skutočne Ukrajinci, hoci možno bez vedomia prezidenta Volodymyra Zelenského?
Čo pre Zelenského a pre krajinu môže znamenať odloženie budúcoročných prezidentských volieb na Ukrajine?
Vypočujte si v podcaste denníka Pravda s vojenským analytikom z Karlovej univerzity v Prahe Janom Kofroňom.
#pocuvajtepravdu