Pravda

Péter Magyar musí postupovať podobne ako Orbán, ak chce rozobrať systém, ktorý Fidesz budoval šestnásť rokov, hovorí hungarista Ján Blažek. Magyar po volebnom triumfe narazil na prvú veľkú prekážku. Prezident Tamás Sulyok môže podľa expertov spomaľovať reformy novej vlády, no pokus o jeho odvolanie vyvoláva otázky o stave demokracie v Maďarsku. Dokáže Péter Magyar rozobrať Orbánov systém bez toho, aby sám centralizoval moc?

Český politológ Jiří Just opisuje, ako vojna zmenila ruskú spoločnosť, médiá aj každodenný život v Moskve. Sankcie podľa neho fungujú, no Rusko sa im dokázalo prispôsobiť. Najväčšou zmenou je strata slobody a strach.

Keď do Pekingu prichádzajú Donald Trump aj Vladimir Putin, nie je to náhoda. Čína sa z „továrne sveta“ stala jedným z hlavných centier globálnej moci. Sinológ z Univerzity v Bazileji Filip Jirouš v rozhovore vysvetľuje, prečo sú dnes Spojené štáty aj Rusko odkázané na Peking, ako Si Ťin-pching mení svetový poriadok a prečo Európa stále podceňuje čínsky vplyv.

Po šestnástich rokoch vlády Viktora Orbána prichádza v Maďarsku politický obrat. Podľa Bélu Bugára však novú vládu čaká tvrdý test: zvládnuť systém bez chaosu a bez korupcie. Noví ministri, veľké očakávania a návrat bližšie k EÚ. Béla Bugár hodnotí prvé kroky vlády Pétera Magyara aj riziká, ktoré môžu projekt TISZA ohroziť.

Južný Kaukaz bol dlhé roky vnímaný ako nestabilná postsovietska periféria. Dnes sa však mení na jeden z najdôležitejších geopolitických priestorov sveta. Oslabujúce Rusko, rastúci vplyv USA a Turecka, energetické trasy aj nový strategický koridor medzi Európou a Áziou menia pravidlá hry. Expert na zahraničnú politiku Alexander Duleba vysvetľuje, prečo Arménsko stratilo dôveru v Moskvu, čo znamená americký projekt TRIPP a aké dôsledky môže mať vývoj v regióne pre Európsku úniu.

Odchod Richarda Sulíka zo strany, ktorú zakladal, vylúčenie Jany Bittó Cigánikovej a ohlásený návrat do politiky. Dvojica, ktorá roky patrila k najvýraznejším tváram liberálnej pravice, v rozhovore pre Pravdu otvorene pomenúva, kde sa podľa nich začal rozpad vzťahov v strane, prečo už v SaS nevideli svoju budúcnosť a čo plánujú pred ďalšími voľbami. 

Väčšina z nás berie chladničku ako magickú skriňu, kam veci proste „dáme“. Pravdou však je, že zlé uloženie potravín vás ročne stojí stovky eur a v horšom prípade vám privodí nepeknú noc na toalete. V relácii a podcaste Užitočná pravda si posvietime na to, prečo vajíčka trpia v dvierkach, kam (ne)patrí surové kura a ktoré potraviny do chladu nesmú vstúpiť. Urobte si s nami v chladničke poriadok, ktorý chráni vašu peňaženku aj žalúdok.

Ropný trh sa dostáva do novej fázy. Spojené arabské emiráty sa odkláňajú od kartelu OPEC, ktorý dlhodobo ovplyvňoval ceny ropy. Podľa analytika Jiřího Gavora to môže byť paradoxne dobrá správa pre Európu – vyššia ponuka ropy by totiž mohla tlačiť ceny nadol. USA sú v paradoxnej pozícii – vysoké ceny ropy im zároveň škodia aj zarábajú. Ak bude konflikt v Hormuzskom prielive dlhý, cena ropy pôjde ešte vyššie. Ak nie, cena ropy môže opäť klesnúť pod 80 dolárov za barel.

Druhý pokus o atentát na Donalda Trumpa opäť otvoril otázku politického násilia v USA. Podľa amerikanistu Jana Hornáta ide v Spojených štátoch o dlhodobý trend, ku ktorému prispieva viacero faktorov: od jednoduchej dostupnosti strelných zbraní, cez nedostatočnú starostlivosť o mentálne zdravie až po polarizovanú politickú komunikáciu a vplyv sociálnych sietí. V tomto prostredí Donald Trump vystupuje viac ako produkt existujúceho napätia než jeho pôvodca.

Benešove dekréty sa po viac ako 80 rokoch stále objavujú vo verejnej debate – nielen ako historická téma, ale aj ako právny problém súčasnosti. Historik Róbert Letz pripomína ich povojnový vznik, princíp kolektívnej viny a zásadné zásahy do života nemeckej a maďarskej menšiny v Československu. Právnik Viktor Bugár upozorňuje, že v praxi dnes nejde o politiku ani o suverenitu štátu, ale o aktuálne zápisy starých konfiškácií do katastra nehnuteľností a ich dopady na dedičské a vlastnícke práva.