Počúvajte Pravdu

Odpor voči zmenám v RTVS je masívny, po zamestnancoch a opozícii sa pridali aj koaličné strany. Zmení to zámer ministerky Šimkovičovej?

Po policajtoch, prokurátoroch či mimovládkach sa vládna moc začala zaujímať aj o RTVS a opäť to vyvolalo vlnu odporu a kritiky. Bezprecedentné protesty však nejdú len zo strany vedenia verejnoprávnej inštitúcie a jej zamestnancov, kolegov novinárov, laickej verejnosti a opozície, ale navrhované zmeny v RTVS postupne spochybňujú aj koaliční partneri ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej a šéfa SNS Andreja Danka. Ústupia preto od svojho zámeru?
Medzičasom sa verejnosť dozvedela, že Dankova autonehoda a jeho útek z miesta nehody neboli trestným činom a zrejme už tak ani nebude dôvod niečo priveľmi rozmazávať, či nebodaj dodržať sľub o zverejnení videozáznamu z  priebehu nehody.
Na medzinárodnej scéne sa po zhruba dvoch týždňoch od Macronovho stretnutia v Paríži jasne ukázalo, že premiér Robert Fico sa stal v únii outsiderom, ktorý stratil posledné zvyšky dôvery. Aspoň sa mu však podarilo obhájiť záujmy spojenca Nočných vlkov na Slovensku a fanúšika Vladimíra Putina Jozefa Hambálka. Prečo na tom tak veľmi premiérovi záležalo?
V komentovanom prehľade politicko-spoločenských udalostí týždňa sa tiež budeme venovať téme, ktorú každý z nás pocíti azda najviac a to na vlastných peňaženkách – zvyšujúcemu sa a stále drahšiemu dlhu Slovenska. Podcastom vás bude sprevádzať Zolo Rácz.
#pocuvajtepravdu

Bitka o prenájmy: Ako drahé hypotéky ovplyvnili trh a dostupnosť bývania a čo nás čaká v budúcnosti?

Drahé a nedostupné hypotéky v posledných mesiacoch spôsobili aj rast cien a nedostupnosť prenájmov. Konštatuje Ján Palenčár z asociácie realitných agentúr.
"Táto situácia pretrváva dodnes, aj keď musím povedať, že situácia v oblasti kúpy nehnuteľností sa oproti roku 2023 zlepšila. To znamená, že môže prísť k určitej stabilizácii v sektore nájomného bývania" hovorí šéf asociácie.
"Ten kto si chce prenajať nehnuteľnosť aj musí rýchlo konať, lebo ponuky z realitných portálov veľmi rýchlo miznú. Do dňa, do dvoch sú zaujímavé ponuky prenajaté," dodáva analytik zo spoločnosti Wilusa Viktor Obtulovič, ktorý má však zároveň pre tých, ktorí by na kúpu nehnuteľnosti aj mali peniaze, ale vyčkávajú, jednoznačnú radu.
"Klient, ktorý je rozhodnutý, že chce kúpiť nehnuteľnosť má teraz tie najideálnejšie podmienky čo sa týka kúpnej ceny, takže určite sa mu to teraz oplatí," tvrdí analytik. 
Aký teda očakáva vývoj na trhu Ján Palenčár? 
"Situácia bude o rok, rok a pol určite náročnejšia práve z dôvodu zvýšenia záujmu o kúpu nehnuteľnosti a väčšieho tlaku na zvyšovanie cien," predpovedá Palenčár. 
Viac si vypočujte v podcaste denníka Pravda.
#pocuvajtepravdu

Sršne ázijské: Experti varujú pred rozšírením do našich oblastí. Čo urobiť, keď sa objaví podozrivý hmyz?

Po nedávnom varovaní, že sa v našich končinách už pravdepodobne udomácnil nebezpečný komár ázijský prichádzajú odborníci so Štátnej ochrany prírody s ďalším upozornením. Tentokrát ide o výstrahu pred inváznym druhom sršňa – sršňom ázijským, ktorý je už rozšírený po celej juhozápadnej Európe, pričom najväčšie problémy spôsobuje vo Francúzsku. 
„Na človeka, ktorý sa vyskytne v ich blízkosti reagujú pomerne agresívne a útočia vo väčších skupinách. V regiónoch Francúzska, kde je podiel tohto druhu sršňa vysoký, je už minimálny chov včiel, pretože sa to ani neoplatí,“ hovorí ochranárka Marta Mútňanová s tým, že vlani sa jeho výskyt potvrdil aj v Česku a Maďarsku, iba šesť kilometrov od hraníc so Slovenskom. 
Zdôraznila, že nejde iba o individuálne ohrozenie alergických ľudí alebo populácie včiel, pre ktoré sú najväčším predátorom, pred ktorým sa nevedia brániť. Sršeň ázijský je hrozbou pre celú biodiverzitu a poľnohospodárstvo. Aj laickú verejnosť preto ochranárka Mútňanová upozorňuje, že ak si, nielen pri pobyte v prírode, ale aj v mestách, všimnete netradičného sršňa, okamžite to nahláste cez systém rýchleho varovania, ku ktorému sa dostanete aj cez stránku Štátnej ochrany prírody. 
https://invaznedruhy.sopsr.sk/system-rychleho-varovania/    
Ako sa k nám Sršeň ázijský vôbec dostal a ako voči nemu bojovať? Vypočujte si podcast Pravdy s Martou Mútňanovou zo Štátnej ochrany prírody SR.
#pocuvajtepravdu

Vynálezca atómovej bomby ovládol Oscary, Ken zatienil Barbie. Akú úlohu hrala politika?

V americkom Los Angeles sa v noci z nedele na pondelok udeľovali Oscary, čo je filmovou udalosťou roka. A hoci sa očakával súboj dvoch filmov, ktoré boli vlani azda najviac na očiach a premiéru mali v jeden deň – Barbie a Oppenheimer, večer nakoniec jednoznačne patril práve tomu druhému. Teda životopisnému príbehu o vynálezcovi prvej atómovej bomby. 
 Členovia filmovej akadémie pri hodnotení snímkov samozrejme zohľadňujú v prvom rade ich kvalitu, no z hľadiska posolstiev, ktoré oceneniami vysielajú do sveta im to viackrát veľmi nevyšlo. A ako sa dotkli udeľovania Oscarov dva najvážnejšie vojenské konflikty súčasnosti? 
Vypočujte si podcast denníka Pravda s redaktorkou kultúry Sofiou Prétorovou.
#pocuvajtepravdu
 

Nedostatočná ochrana detí na školách: Odborník na bezpečnosť volá po týchto okamžitých zmenách

V posledných mesiacoch na našich školách zaznamenali viacero incidentov, ktoré sa mohli skončiť podobne ako vlaňajší útok v Prahe, kde jeden zo študentov zabil 14 ľudí, alebo tragédiou podobnou tou v Parchovanoch, kde šikanovaný chlapec spáchal priamo v škole samovraždu. Uvedomuje si to aj psychológ a expert na bezpečnosť Michael Mikuláš, ktorý je od vlaňajšieho leta referentom mesta Banská Bystrica pre  tzv. školskú krízovú intervenciu. 
Využíva preto svoje skúsenosti z praxe psychológa v armáde, v polícii, vrcholovom športe, a aj pri pomoci odídencom z Ukrajiny, aby trend zhoršovania sa bezpečnosti našich detí na školách zmenil. Zákaz mobilov, školské uniformy, posilnenie dostupnosti psychológov spoluprácou s vysokými školami, koordinácia školy, psychologických centier a špecializovaných policajných zložiek, školenia pre učiteľov, žiakov aj rodičov, bezpečnostné technické opatrenia na školách, či dvakrát ročne nácvik správania sa a evakuácie žiakov a učiteľov v kritických situáciách, napríklad pri teroristickom útoku z vonku aj z vnútra školy. To sú v skratke opatrenia, na ktorých mesto Banská Bystrica v súčasnosti pracuje a ktoré sú podľa Mikuláša potrebné zaviesť aj na školy v ostatných slovenských mestách a obciach. A hoci bol postoj u väčšiny škôl spočiatku zdržanlivý, postupne si uvedomujú, že zatváraním očí pred problémami, ktoré na školách sú, sa iba zväčšujú a doplatia na to deti, ktoré ich navštevujú.
Koľko peňazí potrebuje jedna škola, aby malá základnú ochranu pred teroristickým útokom?
Ako pomáhať a počúvať deti, ak na to učitelia nemajú podmienky a školských psychológov je všade akútny nedostatok?
Ako menia správanie a dynamiku v kolektíve v úvodzovkách problémové deti, či traumatizované deti z Ukrajiny a nie sú väčším problémom skôr dospelí?
Vypočujte si podcast denníka Pravda s referentom školskej krízovej intervencie v Banskej Bystrici Michaelom Mikulášom.
#pocuvajtepravdu

Obezita a nadváha zabíjajú na Slovensku tisícky ľudí ročne. Experti však prinášajú pozitívne správy

Obezita a nadváha ohrozujú pečeň rovnako ako alkohol a spôsobujú aj na Slovensku tisícky úmrtí ročne. Konštatuje hepatológ Marek Rác. Lekári, vedci aj lekárnici chcú preto v rámci Svetového dňa obezity, ktorý pripadá na 4. marca, upriamiť pozornosť na projekt Slovensko proti obezite. Okrem iných sprievodných podujatí pripomínajú, že skríningové vyšetrenia súvisiace s obezitou či pre-obezitou môžete absolvovať aj v lekárňach, ktoré sú často pre ľudí dostupnejšie ako obvodný lekár, alebo špecialista. 
Jedna vec je získať údaje ako sme na tom, druhá je vedieť čo znamenajú a nájsť motiváciu a návod s tým niečo urobiť. Obézni ľudia a ľudia s nadváhou čelia stigme nielen u svojho bežného okolia, ale niekedy aj zo strany samotných lekárov. Aj preto vzniklo občianske združenie Plno, ktoré chce ľuďom trpiacim týmto ochorením prinášať pozitívne správy.
Koľko stačí schudnúť zo svojej hmotnosti, aby ste predišli rakovine pečene a iným možným dôsledkom nadváhy? Je nevyhnutné držať diéty, alebo stačia malé jednoduché kroky, ktoré zvládne pri správnom informovaní a plánovaní každý? 
Vypočujte si podcast s doktorom Marekom Rácom, lekárničkou Miroslavou Snopkovou a novinárkou Denisou Priadkovou.
#pocuvajtepravdu 

Kto vyhral prvé kolo v bitke o novelu Trestného zákona? Ani Fico, ani Čaputová

Zdá sa, že niekoľkomesačná sága o novele Trestného zákona sa tak skoro neskončí. Po kroku Ústavného súdu, ktorý zatiaľ zabránil, aby boli mnohé trestné činy, z ktorých sú podozriví aj predstavitelia vládnej koalície, premlčané, prekvapivo nastala všeobecná spokojnosť. Jeden tábor hovorí o tom, že bol splnení ich hlavný politický cieľ a to zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, druhý zasa rozhodnutie víta s tým, že demokracia a právny štát ešte funguje. Posudzovanie zákona Ústavným súdom sa však iba začína a nikto dnes nevie povedať kedy sa skončí a s akým výsledkom. Rovnako ako to, že ako sa k celej veci postaví koalícia, ktorá má v rukách moc. Pôjde do ústavnej krízy, akú sme tu ešte nemali?
Naša domáca politika však tento týždeň zasiahla aj do medzinárodného diania, keďže výroky premiéra Roberta Fica, ktoré boli zrejme určené hlavne svojim voličom doma, ovplyvnili tón stretnutia európskych lídrov vo Francúzsku, aj predsedov vlád krajín V4 v Prahe.
Vypočujte si komentovaný prehľad politicko-spoločenských udalostí týždňa s názvom Počúvajte Pravdu s Andrejom Matišákom a Mariánom Repom.
#pocuvajtepravdu

Komáre z tropických krajín sú už aj na Slovensku. Môžu šíriť choroby? Vedkyňa varuje, že treba konať, kým nie je neskoro

Komár tigrovaný, jeden z najinvazívnejších druhov sveta, je zrejme už usídlený na Slovensku. S touto hypotézou pracujú vedci zo Slovenskej akadémie vied, na základe výskytov tohto tropického komára, ktoré sa potvrdili vlani v Bratislavskom Ružinove. A hoci starosta Ružinova na medializovanú správu reagoval odmietavo, s tým, že nie je potvrdené, že komáre v meste prežili aj zimu, vedkyňa Viktória Čabanová predpokladá, že sa s nimi stretneme už v apríli. 
Hrozbu usídlenia sa komára ázijského v našich končinách neradno podceňovať. Tropické choroby, ktoré sa u nás vyskytujú len ojedinele, keď s nimi pricestuje niekto zo zahraničia, sa prostredníctvom ázijského tigrovaného komára môžu začať šíriť a pretrvať.
Ako spoznáme komára tigrovaného a keď máme podozrenie, že sme sa s ním stretli, ako postupovať, aby sme jeho nález overili a zabránili jeho množeniu? 
Vypočujte si podcast s Viktóriou Čabanovou z Biomedicínskeho centra SAV.
#pocuvajtepravdu

Posielať vojakov na Ukrajinu? Je to najmä odkaz do Moskvy, že podpora západu nepoľaví, tvrdí analytik

"Fico bezohľadne hoduje na krvi Ukrajincov a takýmto spôsobom sa snaží získať politické body." - Vladimír Bednár 
Hlavný cieľ Macronovho stretnutia neboli vojaci na Ukrajine, ale deklarácia, že Francúzsko pomáha, tvrdí analytik Vladimír Bednár.
Záujem verejnosti a médií však vzbudili najmä slová slovenského premiéra Roberta Fica o nasadení vojakov európskych krajín na Ukrajine. Z odpovedí lídrov, ktorí takúto možnosť odmietajú vyplýva, že o nejakej forme účasti západných vojakov na Ukrajine skutočne bola reč. 
Ako teda podľa analytika vnímať slová francúzskeho prezidenta  Emmanuela Macrona , že na vyslaní spojeneckých vojakov na Ukrajinu v budúcnosti nie je zhoda, vylúčiť sa však nedá nič?
„Macronovo vyjadrenie, že o všetkom by sme mali uvažovať bolo primárne smerované do Moskvy a zároveň malo slúžiť na to, aby jednoznačne vytvorilo dojem, že podpora, ktoré európske krajiny poskytujú nestagnuje, že jednotlivé krajiny nie sú unavené vojnou na Ukrajine,“ dodáva Bednár.
A ako vníma analytik správanie a výroky slovenského premiéra?
„Viaceré vyjadrenia čelných ústavných činiteľov Slovenskej republiky by som označil za vedenie hybridnej vojny voči Slovenskej republike. Neviem ako inak to nazvať,“ hodnotí analytik s tým, že sa to vzťahuje aj na výroky Petra Pellegriniho, Andreja Danka, Roberta Kaliňáka, či Denisu Sakovú.
Mohli by byť na Ukrajine časom skutočne nasadené bojové jednotky európskych spojencov?
Čo by  znamenalo, ak by boli západní vojaci na Ukrajine Rusmi zabití?
Je dnešné vajatanie ohľadom pomoci Ukrajine zo stranu západu len odďaľovaním nevyhnutného, teda stretu západu s Ruskom na bojisku?
Vypočujte si podcast denníka Pravda s vojenským analytikom Vladimírom Bednárom.
#pocuvajtepravdu

Farmári po protestoch: Buď budú v Európe drahšie potraviny, alebo farmári neprežijú

Kritika voči ministrovi nebola zakázaná, tvrdí Andrej Gajdoš z SPPK.  Malí farmári však boli podľa Mariána Glovaťáka z ASYF odmietnutí a videli politizáciu protestov.
Európa stojí pred dilemou. „Chceme lacné potraviny z dovozu, alebo prežitie farmárov?“ pýtajú sa farmári po protestoch.
Farmári v uplynulom týždni zorganizovali najväčšie protesty od vzniku Slovenskej republiky. Pridali sa tak k európskym protestom, ktoré trvajú už niekoľko týždňov. Nie všetci farmári však stáli bok po boku, menšie Združenie mladých farmárov Slovenska (ASYF) protestovalo samostatne ešte pred veľkým protestom najväčšieho spolku farmárov u nás, Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).  Prečo do protestov nešli spoločne?
V diskusii je reč aj o:
prečo je na Slovensku problém s vyplácaním priamych platieb, ak v iných krajinách nie je
ako problém s priamymi platbami súvisí s vypaľovaním farmárov v kauze Dobytkár či grófkou Roškovou zo Smeru
ako by sa dal urobiť poriadok v systéme a prečo na to nie je politická vôľa
prečo sú medzi malými a veľkými farmármi rozbroje a kto je viac podporovaný zo strany štátu
či majú mladí záujemcovia o farmárčenie reálnu možnosť začať a prečo je dôležité, aby boli podporovaní
či je nevyhnutné, že ak chceme zdravšie potraviny od domácich farmárov, budeme za ne musieť platiť viac
či nie sú zelené ambície Bruselu prehnané a či majú vo svetovom kontexte ochrany klímy zmysel
#pocuvajtepravdu